Rykynčice ležia na juhozápadnom okraji Krupinskej výšiny v doline potoka Krupinica. Chotár je nižšia vrchovina, ktorá vznikla rozrezaním treťohornej rovne dolinami na ploché chrbty z andezitických tufitov. Na strmších svahoch sú dubové, hrabové a agátové lesy. Na chrbtoch má illimerizované a hnedozemné pôdy, v doline lužné. Najvyšší bod v chotári má 377, stred obce len 160 metrov nad morom. Obec vznikla 1964 zlúčením Dolných a Horných Rykynčíc. Administratívne sú Rykynčice začlenené do Banskobystrického kraja, okres Krupina. Prvý krát sa spomínajú v roku 1279 pod názvom Rakucha. V ďalších listinách nájdeme pomenovanie Rakanca (1281), Rakoncha ( 1287, 1296, 1331, 1383, 1392, 1421, 1439) Rakocza ( 1426,1439 1450,1465, 1475, 1487, 1498, 1505) Rachontha (1500).
Obe časti sú od seba odlišné hlavne vo zvykoch, krojoch a náboženstve.
Obec Rykynčice,ktorá v roku 1964 vznikla zlúčením Dolných a Horných Rykynčíc, sa nachádza v juhozápadnej časti okresu Krupina v Banskobystrickom kraji. Rozprestiera sa na ploche 19,18 km2 v údolí rieky Krupinica. Táto malebná obec na severe susedí s katastrom obce Medovarce. Pírovský vrch tvori severozápadnú hranicu sídla, oddeľuje ho od územia sídla Hontianskych Tesár. Na juhozápade obec hraničí s katastrálnym územím Dvornik. Južne od Rykynčíc sa rozprestierajú Plášťovce, ktoré sú už súčasťou Levického okresu. Línia tiahnúca sa Krupinskou planinou, ohraničuje územie obce na juhovýchode a východe od sídla Drieňovo.
Najvyšším položeným bodom územia je vrch Tŕstie - 396 m,n. m. Najnižším miestom je južná časť Dolných Rykynčíc s nadmorskou výškou 159 m, n. m.
Dolné Rykynčice
( 1773 ), maďarsky: Alsórakonca Listina z r. 1281 nám udáva, že obec patrila zemanovi Rakonczayovi a v r. 1327 ju kúpil Mikuláš, Bagoňov syn z rodu Palásthyovcov. Neskorším vlastníkom bolo budínske prepošstvo (1478) a zemiansky rod Paškovcov (1498 ). Od 16. stor. bola majetkom panstva na Bzovíku. V r. 1715 je doložený mlyn, vinice a 81 poddanských domácností. Obyvateľstvo obce sa odpradávna zaoberalo poľnohospodár- stvom. Zameriavali sa na pestovanie obilia, ovocinárstvo, vinohradníctvo, chov hospodárskych zvierat.
Horné Rykynčice
Po prvý krát sa objavuje názov Felsewrakaucha v roku 1327. ( Horné Rykynčice ). Ďalšie pomenovanie Horných Rykynčíc je na listinách z r. 1422 – Felsewrakancha. Felserakoncza ( 1470 ), Fesew Rakoncza ( 1477, 1491, 1497 ) Felso Rakoncza (1489 ), Horne Rikinčice ( 1773 ), maďarsky: Felsorakonca. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1422, keď Štefan Palásthy dal do zálohu dve usadlosti Demetrovi Darášimu v Horných Rykynčiciach. Palásthyovci boli vlastníkmi do konca 18. storočia. Ďalšími vlastníkmi majetkov obce boli rody Koháryovcov a Coburgovcov. Roku 1715 mala 22 domácností, 1828 58 domov a 350 obyvateľov.
Pamätná tabuľa na priečelí evanjelického chámu Božieho v Horných Rykynčiciach, ktorá pripomína dvoj- ročný pobyt Bohuslava Tablica v obci ako evanjelického kazateľa. Už v tomto čase sa začína venovať literárnej tvorbe.
Pamäti česko-slovenských básnikov alebo veršovníkov. Jadrom Pamätí boli biograficko-bibliografické portréty 77 slovenských veršovcov, ktorí sa „v Uhrách narodili alebo aspoň žili.“ Pamäti spolu so zbierkou Poézie sú vrcholné diela Tablicovej literárnej tvorby.
English contact
